Ukrajinský variant

Šachisti to poznajú. Partiu možno otvoriť rôzne. Znalec niekoľko ťahov dopredu vie, aké budú ďalšie kroky, prípadne i koncovka. Spojené štáty americké a Európska únia rozohrali na Ukrajine zločineckú partiu. Proti Ukrajine, proti Rusku, v dôsledkoch aj proti Slovensku a mieru vôbec. Pod zámienkou demokracie, a za asistencie najoddanejších darebákov z únie rozpútali najnebezpečnejšiu vojnovú hru od skončenia druhej svetovej vojny! Európski ziskožravci (Marx) a vojensko-priemyslový komplex USA nemajú žiadne zábrany, stratili akúkoľvek súdnosť. Rovnako ako Hitler, túžia po bohatstve Ruska a jeho okolia. Mamon spojil všetkých zločincov. Ich zúfalé nadšenie sa dá krájať. Elitní politológovia, hovorcovia Titanicu, a mediálni vykladači amerických snov, nám denne dokazujú, že absolvovali osobitnú školu.

Ukrajinský volič hlupáčik úspešne dosadil na piedestál moci figúrky vystrúhané z amerických dolárov, zlepené krvou naivných i nevinných obetí. Tragédia v Kyjeve, v istom zmysle, pripomína boj robotníkov so strojmi v 18. storočí. Nevzdelaný a zbedačený proletariát rozbíjal a ničil stroje, mysliac si, že tie mu berú prácu. Žiaľ, nemal mu kto pošepkať, že stačí len podpísať asociačnú dohodu, a bude po problémoch.

Príčinou chudoby a biedy na Ukrajine, rovnako aj u nás, je resuscitovaný kapitalistický systém. Vyvlastnenie, rozkradnutie obrovského národného bohatstva, vykorisťovanie a ohlupovanie. Jednotlivé figúrky štátnej moci, ktoré stelesňujú systém, to len formalizujú. Môžu viac alebo menej korigovať systému vlastné darebácke a zločinecké chovanie. Je to imanentná funkcia kapitálu. Marx to popísal už pred viac ako 160 rokmi. A pred nim mnohí, len nie s takou precíznosťou a matematickou presnosťou. Bojíme sa to nahlas čo i len vysloviť, lebo sa bojíme pravdy. Tú možno ignorovať, vysmievať sa jej, ale len dovtedy, pokiaľ sa nepriblíži kritický bod zlomu. Ako všetko, aj masové klamstvo, zavedené nepolitickou politikou, dočasu.

Výmena bábok na Ukrajine nič nerieši, a únijné sľuby už vôbec. Nie preto, že s tým máme svoju skúsenosť, ale preto, že cieľom kapitálu nie je pomoc a solidarita, ale Zisk. Európsky spolok nie je RVHP. Tu sa nepomáha slabším, zaostalejším či chudobnejším. Tu spolupracuje kapitál. Tu sa zdiera, lúpi, vykráda. A podnárodný partner je dobrý akurát za smetisko. Bratia Češi to na západe svojej krajiny poznajú aj doslovne.

Na Ukrajine, po privatizačnom terore, je toho ešte stále dosť. Nezabúdajme ani na ľudské zdroje, na genetický materiál, ktorý zdegenerovaný a zhamburgerovaný Západ tak bytostne potrebuje. Farebných a nevzdelaných, z bývalých kolónií, už nepotrebujú. A čo je kľúčové? Dostať vojensko-priemyslový komplex USA, s jeho mierumilovným arzenálom, až do Kurska, a ďalej. Ale čo potom? Mesačná krajina?

Ukrajinsky variant je varovaním pre globálny Titanic. Pre voliča hlupáčika, pre darebných politikov, pre tupoidné médiá, pre cirkev a za kresťanov sa vydávajúcich blížnych: je tu nastavený tzv. šuster mat. Hneď na začiatku, po niekoľkých ťahoch, je koniec hry. Potom sa už žiadna ďalšia partia hrať nebude. Lebo bude „Nebude“.

Podľa všetkého sa útok na ukrajinského supervoliča hlupáčika pripravoval dlho. Viacročné vymývanie mozgov, korupcia, výcvik a  prísun platených vrahov a ďalšie stáli okolo 5 miliárd dolárov. Prirátať k tomu treba aj iné: Rusko odkúpilo späť podiely BP a zaplatilo za ne americkými vládnymi dlhopismi. Obnovili práva na svoje ukradnuté prírodné zdroje a Západ dostal toaletný papier. Kapitál na roztrhanie. Za štandardných podmienok by nasledovalo Havlovo humanitárne bombardovanie, námorná pechota a útok nadrogovaných amerických žoldnierov. Rusko však nie je Irak, Líbya, či Kennedyho Vietnam.

Pohľad na Operačnú mapu NATO pripomína jún 1941. Súdnosti zbavení Poliaci, predstierajúci kresťanstvo a lásku k blížnemu, majú na svojom území viac amerických základní a posádok ako kostolov v Krakove. Tajné väznice CIA, ktoré povolili na svojom území, hodnotovú mozaiku Solidarity na poľský spôsob, len dokresľujú. Už sa hádam ani nemodlia, ak, tak len k mamonu. Kresťania s.r.o. V pobaltských republikách je to rovnaké, a slávia Hitlerov deň útoku na Sovietsky zväz ako deň oslobodenia. V Rumunsku a Bulharsku sú ďalšie americké základne, a spoločné námorné cvičenia pod oknami Krymu. A čo Turecko, Gruzínsko? A každá vláda v bývalých spojeneckých krajinách, vrátane Slovenska, sa pod slobodným diktátom USA chová agresívne a idiotsky. Rusi to vedia, a podľa toho aj konajú. Ak sa Západu, i našej lumpeninteligencii, nepáči ich konanie, nech bohaademokracie bojní Američania stiahnu svoje vojská a zlikvidujú okolité vojenské základne. Čo tam robia? Kde sú hranice USA?

My, rovnako aj Ukrajinci, nepotrebujeme NATO. NATO potrebuje nás, náš priestor, našich hlupáčikov. Žiaden z pseudodemokratických politikov to nahlas ani len nevysloví. A tí z nich, ktorí chodia do kostolov sa modlia, aby sa im to ani neprisnilo. Aby, nedajbože, prehovorili zo sna.

Vojna na Ukrajine je bližšie než si vieme predstaviť. A nie len občianska. Vo Wojtylovom Poľsku už  cvičia americké jednotky, a prisúvajú ďalšie. Stihnú to do prvého septembra? Sme na ťahu. Amatéri si myslia, že stačí poslať všetkých päť tankov na hranicu s Ukrajinou. Ani päť tisíc! Treba poslať rozum, ak ešte po toľkých slobodných voľbách tu nejaký zostal. Ničivosť zbraňových systémov je obrovská, a Rusko tlačia aby urobilo vynútený ťah. Potom už žiadne deti nikdy nevybehnú do ulíc. Ani v USA.

25-tý rok žijeme iracionálnu dobu. Vládnu nám darebáci, a my ich s nasadenými papierovými hlavami slobodne (ne)volíme. Hodnoty, ktoré nám vnucujú a predstierajú, nás neodvratne vedú do záhuby. Vzdelaní ľudia sú zastrašení alebo znechutení, krikľúni, chamtivci a polovzdelaní, no zapálení karieristi, tvrdia muziku. Ako to skončí? Ako na každom Titanicu. S hlupákmi a zločincami zahynú aj tí ostatní.

Politika je koncentrovaná ekonomika. Vojna je pokračovanie politiky inými, násilnými prostriedkami. Tieto, niekedy tak otrepané marxistické tézy, dokazujú, a nie len na Ukrajine, svoju platnosť. Nie preto, že sú marxistické, ale že sú pravdivé.

Slovenská pozoruhodná televízia má aj pozoruhodný program. Nie pre jeho kvalitu, ale pre varovanie: na vzorke starostlivo vybratých ľudí testujú elementárne vedomosti. Výsledok je desivý, nie len preto, že nič nevedia, ale títo ľudia majú právo voliť a vyberať, ako vzdelaná a zodpovedná menšina. Koho asi vyberajú? Dokážu aj iných ako bilbordových či seberovných? Skysla odpoveď?

Bol istý Lenin, ktorý napísal, že proletariát, k tomu aby splnil svoju historickú úlohu, potrebuje avantgardu. Ako vidno, bol veľmi tolerantný. Triedny priateľ to pochopil ako prvý, a drží sa Leninovho poznania. Permanentný útok sa vedie na prednovembrovú, i možnú avantgardu. A volič hlupáčik, zmätený a zaneprázdnený počítaním jednoeuroviek, sa tomu aj teší. Veď ho zabávajú, na iných. Nečítal Hemingwaya, Komu zvonia do hrobu?

Ukrajinský, i náš volič hlupáčik ešte neobjavil, tak ako robotník v 18. storočí, že nestačí vymeniť papierové hlavy tam hore, ale zmeniť treba vlastnícke vzťahy. Za spravodlivé, bez vykorisťovania a okrádania. Zmeniť treba celý ponovembrový darebácky a zločinecký systém. Ničomná a ničiaca (ne)volebná väčšina triumfuje nad sebou samou. Napriek vlastným skúsenostiam, i napriek skúsenostiam z ostatného sveta, kde stáročia vládne kapitál, stále veria, že slobodné voľby sú voľnou súťažou o lepšiu alternatívu, o lepšie spravovanie krajiny. Áno, je to voľná a slobodná súťaž, ale len o to, kto nás v najbližšom období bude ohlupovať a okrádať. Lenin, pred 100 rokmi. Nie je to naša hanba?

Podstata, i problém demokracie nie je v počte politických strán, ale v kvalite spoločenského systému, ako je nastavený, komu, akým hodnotám  slúži. A s tým, a zároveň, aj s kvalitou ľudí, ktorí systému dávajú softvér, ktorí ho realizujú. V tom bol socializmus, i pri všetkých chybách a omyloch, oveľa ďalej. Pre generácie, ktoré sa o to pokúsili to nie je hanba. Hanbou bude ak sa z toho nepoučia generácie terajšie. Nie pre hanbu samotnú, ale pre šancu na dôstojný život. Mimo tento priestor ju inde nenájdu. Je to ako v kresťanstve, cesta k spaseniu je možná len cez vieru v Krista. Iné cesty, možno aj ľúbivejšie a lepšie zabalené, vedú do pekla.

Maďari, a tieto (aprílové) voľby to naznačili, asi prví pochopili o čom je zlepený eurospolok. Neoprášili Marxa, na to ešte nemajú filozofické náčinie, ale dôvod je prozaický. A podobný Ukrajine, masová chudoba a bieda. Historický pestovaný nacionalizmus im však hlási varovný signál. A zrichtovaná Budapešť tiež. Tá už dávno stratila svoju noblesu, dominujú pochmúrne ulice so zatvorenými obchodmi, kaviarničkami a smutnými, biedne oblečenými ľuďmi. Gabčíkovo nahradil iný národný záujem: ako prežiť. János Kádár je bezmocný, prehlasovali ho.

Nie tak dávno, čo nás presviedčali ako je dobre pre slovenskú korunu, že ju spláchlo euro. Prinieslo nám stabilitu. Aby reč nestála, v rozpätí kratšom ako jeden volebný bilbord, už hovoria o silnom eure voči doláru. Čo môže brzdiť náš export, to jest náš blahobyt. Silná koruna bol problém, silné euro je problém. Pre koho? Grécko len včera bolo na miliardových kolenách, už je vraj všetko na najlepšej ceste. Aj pri 25% nezamestnanosti. A nestačia tlačiť vládne dlhopisy, tak dobre sa predávajú. Miera ohlupovania a manipulovania je neuveriteľná. Ako pred každou vojnou. Keď kapitál je v koncoch, a hrozí mu mat.

Chudoba a bieda na Slovensku, či Ukrajine, alebo na Havlovom spletisku, nemá príčinu ani v tom, že sa tu nevytvárajú hodnoty. Tie pracujúca trieda a platonickí milovníci kapitálu, produkujú. Väčšinou za priemernú, či minimálnu mzdu. A ten drobný rozdiel, ktorý Marx označil pojmom nadhodnota, putuje majiteľom sprivatizovaných firiem. Ak košické VSŽ, postavené z peňazí a trápenia socialistickej robotníckej triedy, dobrovoľne odovzdávajú vytvárané miliardové nadhodnoty do USA, čo k tomu dodať? Vyštrngali si to.

Generácia 50-nikov v Česku, ale aj u nás, má problémy zamestnať sa. Pre kapitál sú starí, neperspektívni a málo produktívni. Je to generácia, ktorá spolu s lumpenproletariátom, a nie len košickým, vybojovala na novembrových barikádach terajší blahobyt. Hlupáci Nehlupákom. Ukrajinci Neukrajincom. Národ sobě.

Rusko, paradoxne aj proti vôli nášho ministra zahraničných vecí, a jeho hlbokému registrovanému predklonu vo Washingtone, bráni aj naše národné záujmy. My sa k nim bojíme čo i len priznať. Naša papierová sloboda skončila vstupom do NATO a eurospolku. Krajina, ktorá je ekonomicky okupovaná, keď všetko naše bohatstvo patrí zahraničným vykorisťovateľom, má nulovú slobodu. Gravitácia funguje, aj keď hmotu čiernej diery nevidno.

Žiadne ilúzie, aj v Rusku je kapitalizmus, s vykorisťovaním a okrádaním. Rozdiel medzi americkým či tzv. vyspelým je značný. Ruský si môže dovoliť vlastnú cestu, má na to svoje prírodné, demografické i geografické zdroje a podmienky. Navyše, vedenie krajiny má sociálne cítenie, rešpektujúc históriu a zodpovednosť za svoj národ, za Slovanov a mier vôbec. Môžu byť len dohady, či je to tým, že boli tak vychovaní, že študovali marxizmus, že majú za sebou socialistickú skúsenosť. Že vedia viac ako zahraniční pastieri. Že vedia čo bola Hirošima, Kórea, Vietnam, Chile, Grenada, Irak, Afghanistan (pre oboch), Juhoslávia, Líbya či Sýria.

Americký kapitalizmus riadi vojensko-priemyselný komplex. Finančná oligarchia so zapáchajúcim dolárom a mečom v ruke. Demokracia v USA skončila už počas druhej svetovej vojny. Aj to je veľmi optimistické tvrdenie. V krajine, kde ľudské práva písal všemocný Ku-klux-klan, kde vraždili komunistov, ľavičiarov, robotníkov a odborárov, kde farební boli dobrí len na prácu, a ich priestor na slobodný pohyb – ešte v polovici 60-tych rokov – bol vyznačený ako v ZOO, je to odvážne tvrdenie. Akú úroveň tam mali ľudské práva keď vraždili Indiánov, keď otroci boli menej ako dobytok na poli? Rasizmus neskončili z lásky k blížnemu, ani boj Martina Luthera Kinga: vo Vietname už nemal kto zomierať za americký dolárový sen. K bielym žoldnierom museli povolať ďalších. Černosi a ostatní farební boli jediným zdrojom napalmovej demokracie.

USA sa právom hrdia, že nemali a nemajú politických väzňov, oni ich fyzicky likvidovali už v zárodku. Alebo keď pochopili o čom spieva Lennon. No Imagine! Krajina, kde sú desiatky miliónov negramotných a zbedačených ľudí, kde bezdomovci tvoria armádu, môže byť slobodná a demokratická? Hra na dve politické strany je len dobre maskovaný totalitarizmus. Masovo vymyté mozgy, s geneticky modifikovaným hamburgerom v ruke, sa pohybujú len po okruhu prvej signálnej sústavy. Americký občan, pre istotu nerozhoduje o ničom. Ešte aj v prezidentských voľbách volí voliteľov, a tí volia. Víťazstvo je vylúčené.

Ako prebieha vymývanie mozgov u nás, ilustruje spôsob spravodajstva na TA3. Dňa 8. apríla t. r., v titulkoch, uviedla: „Ukrajina: Komunisti a nacionalisti sa v parlamente pobili.“ Skutočnosť: predsedu KS Ukrajiny, počas jeho vystúpenia, napadli. Agresora zmiešali a zrovnoprávnili s obeťou. Dobré, však? A systémové. Denne.

V USA je totalitný, fašistický režim. Zabíjajú a vraždia po celom svete, ak udalosti a politické pomery v danej krajine nie sú im po vôli. Ak nemôžu danú krajinu vyciciavať, okrádať a vykorisťovať. Mučenie je súčasťou vypočúvania ako v stredoveku. Ukrajina, do toho! Určite nás dobehnete. A možno nie.

Pokiaľ v Rusku sú zbrojárske podniky v rukách štátu, v USA ich vlastnia súkromníci, s jediným cieľom: zisk za akúkoľvek cenu. A nepretržite. Aby sa tovar predával, musí byť odbyt, vojny a nepokoje. To je trhová ekonomika. Vojensko-priemyslový komplex je spojením finančnej oligarchie s pyramídou bánk, priemyselnej a zbrojárskej mašinérie. Oni rozhodujú kto bude prezidentom, a aké zákony sa budú prijímať. Koho a kde zabiť, vyvraždiť, koho pochváliť za demokraciu, a komu ju dostreliť. Ovládajú nie len bytie, ale aj myslenie svojho tv-kanálmi riadeného občana. Má pluralitu ako binárna sústava, nula jeden. Miešajú mu najlepší koktail na svete: stupídne filmy, pseudokultúru, tupoidné médiá, drogy, násilie, náboženstvá a sekty bez limitu. Goebels bol amatér, ale dobrý učiteľ. A čo je varovaním? Hitler dnes hovorí viacerými jazykmi.

Štruktúra ozbrojených síl. USA je budovaná k agresii  Svedčí o tom počet vojenských základní po celom svete, lietadlové lode a žoldniersky princíp vojenskej služby. V armáde, ak treba, slúžia aj najväčší vrahovia a zločinci, a ak v Iraku prežijú, dostanú slobodu. Svoju armádu nevybudovali na obranu svojej krajiny, ale k útoku kdekoľvek vo svete. Stačí len zakričať, že sú ohrozené národné záujmy USA. A tie sú aj na Ukrajine, v Rusku, či vo VSŽ.

Ukrajinský variant nevymysleli teraz. Ctihodní gentlemani to sformulovali už dávno pred udalosťami v Kyjeve. Stačí len prelistovať bohatú, a nie len šachovú literatúru. Príbeh z parížskych mierových rokovaní po skončení I. svetovej vojny, keď víťazné mocnosti rozhodovali o usporiadaní sveta, je svojou úprimnosťou a zrozumiteľnosťou neprekonateľný. Mohli si to dovoliť, ešte nevedeli, že VOSR v Rusku prežije.

Po vystúpení vtedajšieho amerického prezidenta Wilsona (14. február 1919) sa ujal slova vedúci francúzskej delegácie, predseda vlády Clemenceau: „Počul som tu niečo o trvalom mieri. Viedlo sa tu veľa rečí o mieri, ktorý navždy skoncuje s vojnami. To, čo ste povedali, pán prezident, a o čom ste toľkokrát hovorili, je veľmi, áno preveľmi dôležité. Spočítali ste si cenu takéhoto mieru? Ak už nikdy nebudeme viesť vojny, a tiež ich nedovolíme, budeme sa musieť vzdať našich impérií a všetkých nádejí na ich udržanie. Vy, Angličania, pán Lloyd Georg, budete musieť napríklad odísť z Indie. My, Francúzi budeme musieť opustiť severnú Afriku a vy, Američania, pán prezident, budete musieť odísť z Filipín a z Portorika a nechať na pokoji Kubu a Mexiko. Všetci sa budeme môcť vydať do týchto a iných krajín, ale len ako turisti, obchodníci a cestovatelia. Ale už nikdy nebudeme mať možnosť tieto krajiny riadiť a vykorisťovať ich. Nebudeme môcť držať vo svojich rukách obchodné cesty a sféry vplyvu. Budeme musieť odstrániť obchodné bariéry a celému svetu poskytnúť slobodu obchodu. To je len približná cena trvalého mieru. Okrem tohto existujú aj ďalšie obete, ktoré by sme my, vládnuce mocnosti, museli priniesť. To je veľmi drahý mier. Sme my, Francúzi, a ste vy ochotní zaplatiť takúto cenu, aby na svete už nikdy neboli vojny?“

Ukrajinský variant, zdá sa, zmení svet. Na ťahu sú všetky protifašistické sily. Končí historická etapa, keď hra na slobodu a demokraciu bola zábavnou, a pre niektorých aj celkom výnosnou. Papierové hlavy, ako vrchol dolárovej pyramídy, sú v koncoch. Komu zvonia na Ukrajine?

Prevzaté: PhDr. Michal Dieneš, CSc.